Ako sa pozerať na abstraktné umenie

Neexistuje jediná správna odpoveď

Pred abstraktným obrazom má veľa ľudí pocit, že by mali niečomu porozumieť, a že tomu nerozumejú. Je to veľmi bežný pocit, ale v skutočnosti nemá žiadne opodstatnenie. Abstraktné dielo neskrýva obrázok, ktorý treba uhádnuť, ani nemá jediné posolstvo, ktoré dokážu prečítať len znalci. Je to súhra farieb, tvarov, textúr a gest a to, čo sa odohráva medzi ňou a tým, kto sa pozerá, je pre každého iné.

Karla to hovorí lepšie ako my:

Verím, že umenie nemá jediný výklad. Každý v obraze vidí niečo iné, nachádza v ňom vlastné emócie a objavuje významy, ktoré iní možno nenájdu.

Tvorím slobodne. Každý môže v tom, čo maľujem, nájsť svoj vlastný príbeh.

Karla

Začnite tým, čo cítite, nie tým, čo si myslíte

Skôr než začnete hľadať význam, všimnite si svoju prvú reakciu. Upokojuje vás dielo, alebo znepokojuje? Priťahuje vás bližšie, alebo si žiada odstup? Pripomína vám nejaké miesto, ročné obdobie, teplotu? Neexistujú nesprávne reakcie. Ak necítite nič, je to tiež platná odpoveď: možno toto dielo nie je pre vás a iné bude.

Pozerajte sa zďaleka, potom zblízka

Abstraktný obraz má zvyčajne dva životy. Zďaleka vidíte kompozíciu: kam vedú línie, kde je ťažisko, či má obraz stred, alebo sa všetko rozptyľuje. V obraze „Zlatá žila“ napríklad plátno diagonálne pretína zlatý pás a dáva mu smer. V obraze „Jesenný príliv“ sa všetko točí okolo stredu.

Zblízka sa objaví úplne iné dielo: reliéf farby, vrstvy, drobné náhody, materiály. Oplatí sa priblížiť, až kým neuvidíte textúru, a potom pomaly cúvať a vnímať, ako sa detaily znova skladajú do celku. Práve na to slúžia detailné fotografie každého diela.

Sledujte farbu, textúru a pohyb

Ak chcete mať nejaké vodidlo, položte si tri jednoduché otázky:

• Farba: ktoré farby prevládajú a ktoré sa objavujú len v drobných akcentoch? Sú teplé, alebo studené? Zdá sa, že nejaká farba vystupuje dopredu?
• Textúra: je povrch hladký, alebo reliéfny? Lesklý, alebo matný? Láka vás dotknúť sa ho?
• Pohyb: zostáva pohľad stáť na mieste, alebo je vedený z jednej strany na druhú? Priamo, diagonálne, v kruhu?

Nie je to žiadny test. Sú to len spôsoby, ako spomaliť a pozerať sa dlhšie ako tých pár sekúnd, ktoré obrazu zvyčajne venujeme.

Hovorte o tom, čo vidíte

Pozerať sa na dielo spolu s niekým ďalším je dobrý spôsob, ako v ňom objaviť viac. Povedzte nahlas, čo vidíte, aj keď sa vám to zdá málo: „pripomína mi to more“, „tu akoby bolo svetlo“. Zistíte, že ten druhý vidí iné veci, a ani jeden z vás sa nemýli. Odborná slovná zásoba nie je potrebná. Jednoduché slová úplne stačia a často bývajú tie najvýstižnejšie.

Nechajte dielo, aby sa menilo s vami

Obraz, ktorý si zavesíte doma, budete vídať ráno aj večer, v dobrých aj v zlých dňoch. Je prirodzené, že sa to, čo v ňom vidíte, bude meniť. Môže sa stať, že si po niekoľkých týždňoch všimnete tvar alebo farbu, ktoré tam boli od samého začiatku. To je jedna z najkrajších vecí na živote s originálnym umením: dielo sa nevyčerpá.

Ak vám niektoré z Karliných diel utkvie v hlave, vráťte sa k nemu, pozrite si detaily a predstavte si ho na svojej stene. Zvyšok je na vás: každý môže v tom, čo Karla maľuje, nájsť svoj vlastný príbeh. Viac sa o umelkyni dozviete na stránke O Karle.